BLOG
Každý článok na našom blogu vzniká priamo zo srdca - pripravuje ho s láskou manželka majiteľa Apartmánov Srdiečko, ktorá má k tomuto miestu hlboký a osobný vzťah. Nájdete tu nielen tipy na výlety, zaujímavosti z okolia a inšpirácie, ale aj autentické príbehy, ktoré prežila. Sledujte nás a navnímajte atmosféru hôr - srdcom písanú, osobne prežitú, ukotvenú pod Chopkom, tam, kde začína pravý oddych.
Februárový Orkán na Chopku.
Milí naši hostia.
Sú dni, keď sa človek večer nevracia domov len unavený, ale aj vďačný. Február na horách občas presne také dni prináša. Chopok v zime nemá vždy rovnakú tvár. Vie byť tichý aj divoký, nežný aj silný, slnečný aj hmlistý. Niektoré takéto zimné dni sa zapíšu do pamäti navždy. Nie preto, že boli dokonalé, ale preto, že nás niečo naučili.
Bol to klasický záver dňa na lyžiach keď sme si s manželom a 6 ročným synom ako vždy povedali to, čo sa nesmie: posledná jazda! Vlekári nás upozorňovali, že sa dvíha vietor, vypínajú lanovky a predpoveď spomína orkán. My sme to zdola ale nevideli tak čierne a vyviezli sa až k Rotunde. A zrazu poobedie, ktoré sa tvárilo celkom nevinne, sa na hrebeni Chopka zmenilo na skúšku zachovania pokoja, súdržnosti a rešpektu voči prírode. Privítal nás silný vietor, hmla a podmienky, ktoré sa menili z minúty na minútu. Nevideli sme na meter pred seba. Vietor šľahal do tváre, sneh bodal ako ihly a bolo jasné, že to nebude obyčajný zjazd. V Rotunde už nebolo skoro nikoho, posledná patrola odišla na severnú stranu, postávala tam len rovnako bezradná hŕstka ďalších asi osem dospelých a ich deti. V tej chvíli sa ukázalo, akú silu má spolupatričnosť.
Dohodli sme sa rýchlo a rozumne. Úlohy si rozdelili chlapi. Najlepší lyžiar, ktorý poznal trasu cez Dereše, išiel pomaly prvý - niesol zodpovednosť za to, aby sme sa držali správneho smeru a nedostali sa do nebezpečných miest a zrázov. Za ním išli ženy. Potom ďalší otcovia s deťmi, ktoré mali bezpečne medzi svojimi lyžami. Ja som išla posledná, aby nikto nezostal pozadu.
Postupovali sme pomaly, jeden za druhým. Vietor nám bral dych, hmla pohlcovala všetko okolo. Deti plakali, niektorým vietor odfúkol rukavice. Nebolo kam sa ponáhľať - jedinou cestou bolo ísť pokojne, rozvážne a spolu. Na malú chvíľu som spomalila, lebo som sa chcela pozrieť priamo tej sile neba nad mojou hlavou. Keď sa ale manželova zelená vetrovka predomnou zrazu stratila v hmle, rýchlo som si to rozmyslela. Snažila som sa na neho zakričať ale nepočul ma, hoci bol vpredu len na jednu dĺžku lyží.
Bolo to nekonečné. Vietor pomaly ustupoval a pred nami sa črtala ubytovňa na Kosodrevine. Ako keby nám hory uznali našu snahu a dovolili odísť z ich súkromnej "veternej párty" skôr. Tam sme sa rozlúčili - unavení, premrznutí, ale nesmierne vďační. Ten zážitok nás navždy spojil. Ľudí, ktorí sa predtým nepoznali, ale v jednej chvíli sa stali tímom.
Nechcem, aby tento príbeh pôsobil ako varovanie, že sa hôr treba báť. Práve naopak. Je to príbeh o nádhere a sile prírody, ktorá má vždy posledné slovo. O tom, že hory sú úžasné, ale zaslúžia si rešpekt.
Byť dobre vystrojený, sledovať podmienky, nepreháňať to, vedieť sa otočiť späť alebo zvoliť jednoduchšiu cestu - to nie je slabosť, ale múdrosť. Najmä keď sú s nami deti.
Po takomto zážitku je návrat do tepla o to krajší. Sadnete si ku krbu, cítite sálajúce teplo, v dlaniach horúci čaj a ste vďačný, že sa to neskončilo horšie.
Február pod Chopkom nie je len o lyžovaní. Je o zážitkoch, ktoré sa vryjú do pamäti a príbehoch, ktoré si rozprávame ešte dlho potom. Ak k nám zavítate, prajeme vám predovšetkým krásne dni na horách. A keď vám náhodou príroda ukáže svoju silu, nech vás to naučí to isté, čo nás - pokore, súdržnosti a radosti z návratu do pohodlia domova. V našich Apartmánoch Srdiečko vás vždy počká zaslúžený odpočinok.❤️